"Len dve veci sú večné: Vesmír a ľudská hlúposť, ale o vesmíre to nieje dokázané." (Albert Einstein)

Pod Ženevou odpálili nový veľký tresk

18. června 2010 v 8:00 | SME
Potlesk a výkriky radosti. Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači sa podarili rekordné zrážky.
.
ŽENEVA, BRATISLAVA. "Máme asi 40 zrážok za sekundu. Toto je nová éra fyzikálnych objavov," kričí s nadšením Fabiola Gianotti, šéfka tímu vedcov, ktorí pracujú na detektore Atlas.
Je niekoľko minút po jednej hodine nášho času a vo Veľkom hadrónovom urýchľovači, skrytom pod zemou neďaleko Ženevy, sa práve podarila zrážka častíc pri rekordnej energii. Nasledovali radostné výkriky vedcov a otváranie šampanského.
Tak to vyzeralo v utorok v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN). Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači sa podarilo zraziť dva zväzky protónov s energiami po 3,5 teraelektrónvoltov - čo je číslo a za ním dvanásť núl. Zrážka s energiou 7 TeV vytvorila svetový rekord a napodobnila tak podmienky krátko po veľkom tresku.

Pomalý rozbeh

Najskôr to nevyzeralo dobre. Spočiatku to totiž pripomínalo situáciu z roku 2008, pri ktorej havária vyradila superstroj na štrnásť mesiacov.
Prvotné technické problémy  však neboli vážne. Aj keď prvé zväzky zanikli, ďalšie fungovali správne. Vedci tak rýchlo napredovali k maximálnej energii a úspešnej zrážke. Odštartovali ňou nový vek časticovej fyziky.
Samotná zrážka je pritom iba začiatok. Dôležitejšie, než trafiť do seba protóny - čo trochu pripomína snahu trafiť do seba dve ihly vystrelené z rôznych brehov Atlantiku - je zistiť, čo po takejto zrážke zostane.

Existuje Higgsov bozón?

Na to sú detektory, ktoré majú odhaliť dosiaľ neznáme častice či prvky, ktoré predpovedajú rôzne teoretické modely. Podľa nich sa náš vesmír skladá z množstva exotických častíc vrátane takých, ako je slávny a tajomný Higgsov bozón - ktorý má vysvetľovať, ako častice vôbec nadobúdajú hmotnosť.
Na výsledky si však budeme musieť počkať. "Veľké objavy prídu až vtedy, keď budeme schopní vyhodnotiť miliardy udalostí a z nich vybrať tie, ktoré sú vzácne," hovorí pre BBC News Guido Tonelli, šéf tímu z detektora CMS. "A to sa nestane zajtra." Súčasné fyzikálne teórie tak možno budeme meniť o rok či o dva. Vtedy by mali byť k dispozícii prvé výsledky.

Čierne diery?

Nie každý je výskumom nadšený. Len nedávno sa v Nemecku snažili experimenty v urýchľovači zastaviť súdnou cestou. Súd žalobu odmietol ako nepodloženú, stále však jestvuje dosť ľudí, ktorí fyzikov obviňujú z hazardu.
Vraj chcú vytvoriť čiernu dieru, ktorá by mohla zničiť Zem. Vedci sa bránia, že k ničomu podobnému dôjsť nemôže. Tvrdia, že na Zem dopadá silnejšie žiarenie a dosiaľ sa nič nestalo. Maximálne vzniknú mikroskopické čierne diery, ktoré okamžite zaniknú.
Je však pravda, že hadrónový urýchľovač je experiment, ktorý nemá v histórii obdobu. Preto ani teraz, keď beží len na polovicu svojho výkonu - na plný sa dostane po rekonštrukcii  v roku 2012 - ho nemožno s ničím porovnať.
Očakávania sú veľké, rovnako ako sľuby odborníkov: odpovede na otázky, z čoho pozostáva "neviditeľný" vesmír a prečo vôbec jestvuje, či ako a prečo telesá nadobúdajú  hmotnosť.


Fyzici vykročili na svoj Mesiac
Prvé výsledky experimentov môžeme očakávať približne o dva roky, tvrdí fyzik Ústavu experimentálnej fyziky SAV EDUARD KLADIVA.

Čo znamená zrážka protónov?
"Dá sa to označiť za začiatok výskumu nových častíc a nových javov, ktoré sme doteraz nepozorovali. Zároveň nám to umožní lepšie pochopiť tie staré. Je to niečo podobné, ako keď Neil Armstrong vystúpil na Mesiac. Išlo o zavŕšenie jednej etapy a zároveň o začiatok nového skúmania."
Čo bude nasledovať?
"Vedci sa budú snažiť objaviť supersymetrické častice, z ktorých sa pravdepodobne skladá tmavá hmota vo vesmíre. Pri nej vieme pozorovať gravitačné pôsobenie, ale žiadne iné. Okrem iného im pôjde aj o potvrdenie existencie Higgsovho bozónu, ktorý sa nachádza v používaných modeloch, no zatiaľ sme ho nepozorovali."
Sú fámy o možnom vzniku čiernej diery, ktorá by zničila svet, reálne?
"Jednoznačne nie. Z vesmíru už mnohokrát dopadlo mnohonásobne silnejšie žiarenie a nič sa nestalo."
Kedy môžeme očakávať výsledky výskumov?
"Najskôr o rok, ale reálnejšie je, že ich vedci budú oficiálne publikovať o rok a pol až dva."
Matúš Krčmárik


Vedci pod jednou strechou si vystačia sami
Kúsok od Ženevy je paralelný svet. Neplatia v ňom švajčiarske zákony, iba pravidlá vedy.

ŽENEVA, BRATISLAVA. Je to svet vo svete. Také menšie mesto plné vedcov: a to nielen fyzikov, ale aj sociológov či antropológov, ktorí sa do Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) vybrali túto zvláštnu komunitu skúmať.
Na experimentoch vo Veľkom hadrónovom urýchľovači sa zúčastňuje zhruba desaťtisíc vedcov a len dve tisícky sú priamo zamestnancami CERN-u.
Ostatných zamestnávajú univerzity či rôzne inštitúty. A napriek tomu spolu dokážu vydržať.

Mimo zákonov

"Je to miesto na globálnu spoluprácu," hovorí pre magazín Nature Sergio Bertolucci, riaditeľ CERN-u pre výskum. "Tu veda existuje mimo akýchsi hraníc politiky či národností."
Dokonca sa na vedcov v organizácii nevzťahujú švajčiarske zákony. "Ani švajčiarska polícia nemôže prísť a zatknúť nás," vysvetľuje Bertolucci.
Komplex tak funguje vo svojskom režime, spadá pod medzinárodné právo. Vedci priestor prakticky nemusia opúšťať, majú tu reštaurácie, banku či poštu. Návštevu blízkej Ženevy preto aj mnohí oželejú a radšej sa venujú svojim experimentom, ku ktorým majú priateľský vzťah.
"Nechcel by som však zájsť až tak ďaleko, že fyzici majú nejaký psychický problém, keď sa začnú  detektoru prihovárať," smeje sa Albert de Roeck, hovorca experimentu CMS, čo je jeden z detektorov urýchľovača.

Každý a nikto

V CERN-e príliš neplatia ani formálne pozície nadriadený - podriadený. Pri toľkých špecialistoch totiž dobre nefungujú hierarchie, kde sa dá každý nahradiť. Následkom je tak extrém, že pod každým publikovaným výsledkom z urýchľovača sú podpísaní všetci spolupracovníci.
Štúdia s prvými výsledkom z CMS tak obsahovala pätnásť strán len s menami vedcov. Nie všetkým sa však anonymita páči. Preto je najnovšou módou v CERN-e blogovanie.




Počet komentářů: 8
 

Manželstvá vydržia dlhšie ako voľné spolužitie

17. června 2010 v 8:00 | TASR
WASHINGTON. Manželstvá v USA majú dlhšie trvanie ako zväzky voľného spolužitia, informovalo dnes Centrum pre kontrolu chorôb (CDC). Uviedlo, že asi 78 percent manželstiev vydržalo päť a viac rokov v porovnaní s necelými 30 percentami mimomanželských zväzkov voľného spolužitia.
Jedným z dôvodov, prečo je spolužitie zvyčajne kratšie ako manželstvo, je, že 51 percent párov sa do troch rokov spolužitia rozhodne pre manželstvo.
V roku 2002, kedy CDC robilo svoj prieskum, žilo v manželstve vyše 40 percent Američanov vo veku 15 až 44 rokov v porovnaní s iba deviatimi percentami ľudí žijúcimi vo voľnom zväzku. Prieskum zahrnul celoštátnu vzorku 12.571 mužov a žien.
Okrem iného z neho vyplynulo, že väčšiu šancu vydržať spolu v prvom manželstve 10 a viac rokov majú páry rovnakého rasového pôvodu.
Takmer 80 percent párov, ktorým sa do ôsmich mesiacov po vstupe do ich prvého manželstva narodilo dieťa, má šancu osláviť aj jeho 10. výročie. Bezdetné páry sa s dvojnásobnou pravdepodobnosťou 10. výročia svojho sobáša nedočkajú.
Asi 75 percent manželstiev ľudí starších ako 26 rokov vydrží najmenej 10 rokov v porovnaní s iba polovicou manželstiev uzavretých tínedžermi.



Přidat komentář

Mladí slovenskí vedci si z Houstonu odniesli striebro a bronz

16. června 2010 v 8:00 | TASR
BRATISLAVA. Dvaja mladí slovenskí vedci obsadili na Medzinárodnej projektovej olympiáde I-SWEEEP v americkom Houstone medailové pozície. Strieborný kov a 600 amerických dolárov získal za druhé miesto Peter Molčány zo Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej na ulici K. Adlera v Bratislave. Jakub Gregorek z Gymnázia na Exnárovej ulici v Košiciach skončil tretí a odniesol si tak bronzovú medailu a 400 amerických dolárov.
Projektová olympiáda sa konala v Houstone od 14. do 19. apríla. Informoval o tom dnes koordinátor súťaže I-SWEEEP Ján Šípoš z občianskeho združenia Mladí vedci Slovenska.
"Slovenskí študenti sa umiestnili na druhom a treťom mieste aj napriek mimoriadne silnej konkurencii," zdôraznil. Dodal, že 460 súťažných projektov zo 70 štátov sveta a 40 štátov z USA hodnotilo viac ako 250 odborníkov z amerických univerzít a vedeckých pracovísk.
Peter Molčány si porotu získal projektom Autonómny robot na detekciu radiačného žiarenia. Jakub Gregorek si svoje bronzové umiestnenie vybojoval s projektom Spintronika - dynamika doménovej steny v mikrodrôtoch.
Odovzdávanie ocenení sa uskutočnilo 18. apríla večer v reprezentačných priestoroch George R. Brown Convention Centre v Houstone za prítomnosti členov Kongresu USA, osobností vedy z popredných amerických inštitúcií výskumu a vývoja.
Na Medzinárodnú projektovú olympiádu I-SWEEEP sa slovenskí žiaci kvalifikovali z celoštátnej súťažnej prehliadky vedeckých a technických projektov žiakov stredných škôl, ktorú organizovalo občianske združenie Mladí vedci Slovenska v novembri minulého roka v rámci projektu Aktivizácia talentovanej mládeže a jej celoročná systematická príprava na vedeckú prácu prostredníctvom účasti na medzinárodnej postupovej súťaži I-SWEEEP podporovaného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja.



Přidat komentář

Kam dál